Ak sa o niekom povie, že má hrošiu kožu, myslí sa tým na necitlivosť a odolnosť. Omyl. Hrošia koža je síce hrubá, ale citlivá na vonkajšie prostredie.
Hroch je na prvý pohľad veľké, lenivo pôsobiace zvieratko, večne sa vyvaľujúce niekde vo vode. No, nie je to tak vždy. Hrochy pri svojich neľútostných súbojoch o samice môžu prísť aj o život.
Svojim obrím žalúdkom spásajú tú najhoršiu vegetáciu, ktorú by iné zvieratá nezvládli skonzumovať a špecifickým spôsobom ju premieňajú na účinné hnojivo. Majú totiž zvláštny zvyk, ktorý sa môže človeku zdať nechutný. Pri vylučovaní krútia malým chvostíkom a výkaly rozmetávajú naširoko po okolí. Značkujú si tak pachom teritórium. Túto vymoženosť si však môže dovoliť len vodca stáda. Vo vodách, kde žijú hrochy je väčšinou veľa rýb. Možno práve vďaka tomu, že chvostíkom krútia pri vylučovaní aj vo vode a tým jej dodávajú živiny. O hrochy sa starajú čistiace ryby parmičky, ktoré ich zbavujú pijavíc.
Foto: Vladimír Kampf
RSS